(A ako som si svoju silu konečne vzala späť)

Hnev a ja

Vždy som mala problém s hnevom.
Ale keď píšem „problém“, chcem ho dať do úvodzoviek.
A keď napíšem „hnev“, malo by tam byť veľké H.

Môj hnev bol obrovský.
Výbušný.
Nekontrolovaný.
Vedela som ním zraniť, aj keď som nechcela.
A podieľal sa na rozpade môjho manželstva.

Dlho som si myslela, že je to moja chyba.
Že je so mnou niečo zle.

Dnes viem, že môj hnev bol celý čas posol.

Čo som sa naučila o mojom hneve

Hnev ma chránil.
Vždy, keď mi niekto prekročil hranice, keď bolo ohrozené moje bezpečie, keď som cítila bolesť, ktorú som nedokázala prejaviť – prišiel hnev, aby ma chránil.

Hnev žil v mojom bruchu.
Presne tam, kde žije aj sila.
Toľkokrát mi bolo zle, mala som stiahnutý žalúdok, nevedela som jesť…
Dnes viem, že to nebolo slabosťou, ale nevyživeným ohňom.

Hnev je oheň.
Spáli všetko, aj tých, ktorých miluješ.
A to nemusí byť nevyhnutne zlé – ak vieš, ako s ohňom pracovať.

Dnes už viem, že môj oheň je tu na niečo iné

Nie na ničenie.
Nie na výbuchy.
Nie na to, aby ma pohltil.

Ale na to, aby som tvorila, chránila a žila svoju pravdu.

Už viem, ako ho živiť.
Ako okolo neho tancovať.
Ako s ním komunikovať.

Nebojím sa ho.
Tento oheň je môj.

Aktívna imaginácia, ktorá mi ukázala pravdu

Chcem s tebou zdieľať jednu svoju vnútornú cestu.
Niečo, čo robím už dlho – a čo ma postupne skladá späť do celistvosti.

Postavy, ktoré so mnou vstúpili do vnútorného priestoru:

Puma – moje totemové zviera, ženská sila, tichá ochrana, moje hranice.
Orol – mužský princíp, výška, nadhľad, môj strážca zhora.
Raja – tekuté telo, vnútorný pohyb, múdrosť vody.
Predkyne a predkovia.
Shamanky a shamani.
Vnútorná žena.
Vnútorný muž.
Moje vnútorné dieťa – malá Vladka.
A Ona – Bohyňa z kosti, krvi a lona, ktorá hovorí jazykom, ktorý moje ústa poznajú, aj keď môj rozum nie.

Moja vnútorná scéna

Sadla som si doma k meditácii.
Cítila som oheň v bruchu.
Dýchala som doň.
A potom som ho začala živiť.

Vzala som staré vzorce a presvedčenia – moje aj rodové – tie, ktoré už neslúžili.
Nezatlačila som ich späť do tieňa.
Ani som sa ich nesnažila opraviť.
Urobila som niečo úplne iné:

Premenila som ich na palivo.

Presvedčenia ako:

„nie som dosť,“
„musím všetko sama,“
„hlavne nech nezavadziam,“
„musím byť tichá,“
„radšej nech ma nevidno,“
„nemám na to nárok,“
„nezaslúžim si“…

To všetko som vzala ako suché halúzky a hodila ich do ohňa.

Nie s hnevom, nie zo vzdoru.
Ale s pochopením, že kedysi chránili, no dnes brzdia.
A ich jediný zmysel teraz je – premeniť sa.

Oheň vzplanul.
Zablyslo to v tele, v srdci, v bruchu.
Ako keby som vlastným plameňom pálila to, čo ma pálilo zvnútra celý život.

Puma strážila hranice.
Orol krúžil nad nami.
Shamanky a shamani držali priestor.
Predkyne a predkovia sa ma držali v prepojení. Boli sme jedno.

Raja sa hýbala v mojom tele – jemne a tekuto.
A ja som cítila, že toto je dobre.

Uvedomila som si, že ohňa sa netreba báť, keď je tvoj.
Keď sa oň staráš, rastie.
Keď ho necháš hladovať, zmení sa na ničivú silu.

A prizvala som Bohyňu v sebe.
Prišla okamžite.
Hovorila svojím jazykom.
Moje ruky sa hýbali, akoby presne vedeli, čo robiť.

V jednej ruke som držala svoju vnútornú ženu.
V druhej vnútorného muža.
A na kolenách sedela malá Vladka.

A potom – keď rituál skončil – nastalo niečo úžasné.
Spontánny tanec nás všetkých okolo ohňa.

A čo sa vlastne stalo?

To, čo sa udialo, nebol len „zážitok“.
Bola to integrácia.

V Jungovskej psychológii existuje pojem coniunctio – spojenie protikladov, mužského a ženského, vedomého a nevedomého.
Presne to sa stalo.

1. Spojila som v sebe mužský a ženský princíp

Vnútorná žena + vnútorný muž.
Puma + orol.
Voda + oheň.
Intuícia + hranica.

To je moment, ktorý vytvára vnútornú stabilitu.
Nie „buď – alebo“, ale „aj – aj“.

2. Uzdravila som vzťah k ohňu

Hnev prestal byť nepriateľ.
Oheň prestal byť hrozbou.
Vrátil sa na svoje pôvodné miesto – ako zdroj života, ochrana, smer.

Keď oheň uznáš, prestane ťa páliť.

A to, že sme boli okolo ohňa, nebolo len tak. Veď aj v domorodých kultúrach je oheň srdcom komunity. 

3. Premenila som staré presvedčenia na palivo

Nie bojom.
Nie disciplínou.
Nie pozitívnym myslením.

Ale alchýmiou.

Presvedčenia, ktoré ma roky držali pri zemi, sa zmenili na energiu, ktorá ma dvíha.

4. Vstúpilo moje vnútorné dieťa

Malá Vladka na mojich kolenách = návrat k sebe.
Moment dôvery.
Moment, keď psyché uzná:

„Som dospelá. Mám to.“

5. A potom prišla najdôležitejšia časť

Keď energia prejde celým procesom, chce sa vyjadriť.
Pretiecť.
Uvoľniť sa.

A tak sme všetci – všetky moje vnútorné časti – spontánne vyskočili
a začali tancovať okolo ohňa.

Slobodne.
Divoko.
S radosťou, akú som roky necítila.

A ja som sa smiala.

Nie preto, že to bolo smiešne.
Ale preto, že to bolo pravdivé.

A vtedy som pochopila:

Toto je môj oheň.
Nie je nepriateľ.
Nie je nebezpečný.
Nie je to niečo, čo treba potlačiť.

Je to život v jeho najčistejšej podobe.

A ja sa ho už nebojím.

S láskou,
Vladia